BML: Destinácia - Nový Zéland I.

Autor: Matúš Levocký | 30.1.2007 o 8:08 | Karma článku: 8,18 | Prečítané:  3034x

Chcel by som napísať sériu článkov o mojej ceste na Nový Zéland (NZ). Táto malebná krajina pozostávajúca z dvoch veľkých ostrovov, z vyše 4 miliónov obyvateľov a z viac ako 60 miliónov oviec je nielen domovom hobbitov a pôvodných obyvateľov Maorov, ale aj plná paradoxov.

Časť prvá: From Vienna to Auckland, alebo o tripe na koniec sveta

Celé sa to začalo 5.novembra ´06. Na všetko sme sa tešili, no nevedeli sme, aká cesta nás čaká. Píšem v množnom čísle, pretože výprava mala dokopy 18 členov. Čakalo nás dokopy 18tis. kilometrov a prvé medzipristátie-Dubaj.

Priznám sa, že tento typ gýču mi nie je cudzí. Vedel by som sa na to dívať aj hodiny...

Po asi ôsmich hodinách letu nás víta západ slnka nad letiskom, ktoré asi ani nemalo koniec. Majetkom šejka nebolo len letisko, flotila lietadiel, ale aj letecká spoločnosť Emirates, ktorou sme leteli. A že prečo je tá ropa stále drahšia (veď pár Boeingov naviac sa vždy zíde).

Celá hala bola ako vzorkovnica národov...čo stena, či terminál, to iná kultúra...

Jedenásťhodinové medzipristátie sa dalo zúžitkovať všelijako. Obzeranie zlatých tehličiek, či elektroniky v duty free zóne bolo len pre silné povahy.

Kruhový "stánok" so zlatom, striebrom, hodinkami či perlami...

Tak pre zaujímavosť krabička Marlboriek stála v prepočte 35 korún a elektronika bola rádovo o tretinu lacnejšia.

Žeby dve dámske? Alebo ako...


Pododa s autorom, či skrytá reklama je púha náhoda...:-)

Do rúžova dolámaní sme nasadli na smer Bangkok.

Letisko vyzerá z hora menšie, no keď sme šli okolo v autobuse, cestu lemovalo nespočetné množstvo lietadiel a nemalo to konca...

Posledný obrat nad Emirátmi a x-hodinová trasa sa začala.

Nohy nás začali pobolievať a economy class ukázala svoju pravú tvár. Na spoznanie Thajska sme mali necelú hodinu, a tak sme radšej na odporúčanie ani nevystupovali. Ešte by nám pohostinní domorodci pribalili nejaké tie drogy na cestu no a all inclusive pobyt na 30 rokov sa nám ako výhodný nepozdával.

Este že sme mali také hračky...podľa typu lietadla sa dali púšťať filmy kedy človek chcel (v tom lepšom prípade) alebo sa pripojiť a sledovať už bežiaci film. Tak som asi päťkrát videl od polovice "Pirátov z Karibiku", ale najlepšie bolo aj tak hranie sa medzi cestujúcimi...

Blížili sme sa k cieľu, nasledovalo Sydney. Aj operu som videl, tak som oželel silnejúci kŕč v nohe. Neustále výzvy na zapnutie si pásov v Arabčine som už vedel skoro naspamäť.

Poobzerali sme bumerangy a konečne nás čakala metropola severného ostrova Auckland, cieľ našej cesty. Jeden taký "okrasný" som si kúpil pri spiatočnej ceste v Melbourne. Skúšať, či sa vráti nebudem, o jeden som ako dieťa prišiel, a ten bol "zaručene" vracajúci sa. Pohľad priameho letu už nechcem vidieť :-)

Pri štarte sme spoznali obľúbenú hru nášho nového kamikadze pilota. Za čo najkratší čas čo najvyššie sa volala. Lietadlo bolo konečne poloprázdne a tak som sa i ja dostal k okienku. Síce pri krídle, ale bolo...

Pobrežie Nového Zélandu. Pocit blízkosti a eufória, že je cesta za nami.

Národná vlajka a symbol ostrova, vták kiwi, ktorého ale nie je jednoduché vidieť vo voľnej prírode...

Po prílete som na protest zaspal a zodudil sa zo strašným zdesením, kde mám kufor. Sedel som na ňom, no časový posun 12 hodín, čiže presný opak ma načisto zmohol.

Citát pri východe sa mi veľmi páčil a tak vám ho podávam aspoň takto...

 

Foto: autor, Ján Gnebus

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pozadie protestov riešili aj pri Gorile. Bol za tým Kočner

V zákulisí operoval Kočnerov komplic.

KOŠICE KORZÁR

Košický starosta Jakubov vidí za neúspechom averziu k Smeru

Voľby ukončili mandát dlhoročným starostom.


Už ste čítali?