A ako sa to všetko začalo? Vetou, z ktorej ma vždy zamrazí a to - "vyberte si papiere"! Mala to byť previerka LEN z nového učiva, veď aký problém urobiť jednoduchú rovničku diesteru kyseliny tereftalovej, či metylakrylnanu sodného a následne ich hydrolýzu? "Ak chcete jednotky-dvojky, spravte aj mechanizmus, máte na to 10 minút" Nič viac mi nechýbalo ku šťastiu, ani som sa nesnažil na tú chvíľ ku otvoriť zošit, stačilo pár pohľadov po triede a prišlo mi smiešne. Máme taký blbý zvyk, že keď príde neohlásená písomka, všetci sa obzerajú a nezmyselne sa vzájomne škeria. Stačí výmena pohľadov a viem na čom je ostatok triedy a ja... Tak som začal písať, čosi sa mi totiž zamarilo. Horšie na tom bola spolužiačka, ktorá keďže nevedela ani zaťať, opísala trikrát zadanie a bolo.
Desať minút ubiehalo veľmi pomaly, veď ako pre koho.... Situáciu nezvládol spolužiak, čo zbieral (ne)vypracované písomky, ja som dal ten môj výtvor nabok, akože ho už nechcem vidieť ani chvíľu a keď podišiel ku mne, predo mnou na lavici bol len prázdny papier, pozrel na mňa a ironicky " to si nevieš ani zadanie napísať" a chcel ho vziať. Niežeby mal on viac ako zadanie, ale som ho zabrzdil so slovami "to ma tak podceňuješ"? a dal som mu ten "pravý". Na rozhovor čo a ako nebolo veľa času, šli sme ďalej s látkou. Po hodine pár ľuďom vytiekli nervy, naši budúci lekári a chemici to jednoducho nezvládli..... Ja som to bral ako osobné zlyhanie a hodil to za hlavu ako väčšinu negatívneho, čo sa v škole udeje.
A dnes prišlo zúčtovanie. Začalo sa oficiálne: "Dosiahli ste priemer 4.20, z čoho bola jedna dvojka, štyri trojky , dvanásť štvorák a trinásť pätoriek"! To však nebolo najväčším prekvapením. To prišlo až po ohlásení osoby, ktorá uspela a dostala tú vytúženú a magickú dvojku. Napodiv to nebola triedna chemikárka a adeptka na štúdium medicíny. Gratulujem Monika (by the way)! V duchu som si povedal, keď to pohnojila ona, čo dostanem ja?
To však ostane tajomstvom do nasledujúcej stredy, pretože profesorka odmietla zabíjať drahocenný čas rozdávaním a študovaním poloprázdnych papierov. Pravdu povediac mi je to jedno, či mám päťku, alebo štvorku. Nepripravoval som sa a šance sú vyrovnané, je to už len na náhode...