Moja regiojet premiéra, očakávania, realita a zmiešané pocity

Autor: Matúš Levocký | 18.12.2014 o 8:50 | (upravené 18.12.2014 o 9:33) Karma článku: 8,39 | Prečítané:  3307x

Včera som okúsil služby regiojetu na trase Bratislava-Poprad. Boli to zmiešané pocity, no pozitívny celkový dojem.

Regiojetu sa 17. december nezačal veľmi pozitívne a tak si ráno prečítať správu, že prvý ranný spoj ani nevyrazil nebolo 3x príjemné. Ale lístok som nestornoval a ostal pri pôvodnom pláne. 

Nákup lístka

Ako dlhoročný žial-zákazník ZSSK som vedel, kde a ako si lístok kúpim. U regiojetu to bol trocha stres, rezonovali vo mne informácie, že nemajú vyčlenené okienka, no to sa týkalo Košíc, veď z Bratislavy už jazdia do Komárna, takže predajné miesto je a ako som sa neskôr dozvedel, lístok sa dá za rovnakú cenu kúpiť aj priamo vo vlaku. Ja som si to odklikal pohodlne cez internet. Nie je čo vytknúť.

Príchod

Po dlhšej dobe som zavítal do vstupnej brány mesta Bratislavy, našej vysokoreprezentatívnej hlavnej stanice, obligátne som zdvorilo odmietol kúpu voňavky, vyhol sa asociálom a videl krásny nápad s nosičmi batožiny (tú svoju som si ale odniesol sám). Žltý skvost už čakal na nástupišti 3. Popred vlak pobehovali stewardi ladení do fialovo-ružova, a viac toho ešte nevedeli ako vedeli. Už len nájsť ten svoj vozeň.

Prvý dojem

Za tie roky si u mňa ZSSK vybudovali prístup: nič nečakaj, resp. čakaj najhoršie a potom ťa môžu už len milo prekvapiť. Je to prekliatie, keď človek okúsil rakúske, francúzske či nemecké železnice a spokojnejší bol aj s tými čínskymi či thajskými. Ale kým nebola konkurencia, mohol som byť tak akuráť ticho. Regiojet bol teda vysnívaná alternatíva, útek od ZSSK a nie len ja som do jeho služieb vkladal veľké nádeje. Minimálne sa rozhýbala aj samotná ZSSK a čo celé roky nešlo, zrazu problém nebol. Na hanbu! S vysokými očakávaniami som sa teda usadil a uvedomil si hneď prvý omyl - že jednotlivé vagóny nie sú nové a sú už nejaký ten rok v službe. Za 9 eur v kupé však fungovali zásuvky, bolo čisto, vlak sa pohol na čas a minútu na to už vo dverách stála stewardka.

Služby inak 

Koncept Radima Jančuru vítam všetkými desiatimi. Jediné čo mi vadí, je slovo zadarmo. Tak ako študenti a dôchodcovia zadarmo necestujú, ani v tomto vlaku nič zadarmo, aj keď sa to zdá, nie je. Uvítal som ale vodu - malý, neperlivý rajec. Nie som typ človeka, ktorý keď počuje zadarmo, tak mu v oku preskočí iskra a aj keby to bola kompletná diskografia Kelly Family, zadarmo je zadarmo. Kávu ani čaj som neokúsil, no vyzerali dobre a ľudia si pochvaľovali. Dennú tlač som si nevypýtal, tak neviem čo bolo v ponuke.

Prvé sklamania

Možno si pamätáte na reklamu T-Mobilu či T-Comu na mobilný internet "chytíš, vložíš a si IN". Marketingovo zmanipulovaný som mal na 2-ročnú viazanosť USB-modem, ktorý som plánoval využívať vo vlaku. Skončilo to tým, že som musel za pár minút, kedy vlak stál na stanici natiahnuť čo som chcel, pretože s nárastom rýchlosti úmerne klesal výkon, až na nulu. A zjavne sa veľa odvtedy nezmenilo. Wifi za Bratislavou vypadlo. Môže to byť aj iný problém (nepovedali nám, tak špekulujem) spôsobený výpadkami prúdu .

Obed vo vlaku

Vlak vyrážal z Bratislavy o 11:50, a odkedy som videl ponuku jedál, 11:55 som už mieril do jedálenského vozňa s jasným favoritom - hovädzie líčka na víne (5,10 ). Mojim prekliatím je, že som pracoval ako čašník počas letných prázdnin a tak viem aké je to mať na pracovisku stres, reštaurácia či vlak, veľký rozdiel nevidím. P. Jančura osobne inštruoval zamestnancov, čo a ako a to som ho ešte plánoval osloviť a poradiť mu, ako leštiť príbor, aby nevyzeral ako jedna veľká čmuha. Som na to háklivý, odkedy som denne leštil stovky príborov a ak sa našiel jeden neporiadny, mohol som začať odznova (rakúska gastro-škola života). Bol som vo vozni jeden z prvých, no i tak to čašníkovi trvalo, kým sa pristavil. Ľudia prichádzali a chaos sa zväčšoval. Hovädzie líčka sa pripravujú dlho a teda to nie je minútka, ale skôr rozmrazenie či zohriatie hotového jedla - s čím som bol uzrozumený. No čakať vyše hodiny na hotové jedlo bolo aj na moju flegmatickú povahu veľa (a nie je to tým, že hlad skresľuje vnímanie). Niektorí sa najesť ani nestihli a objednávku museli zrušiť, lebo vystupovali. Problémom bola údajne vypadávajúca elektrina. Vlak, ale celú cestu išiel, tak neviem. A tak som pozoroval, krajinu a ľúdi v kupé. Vedľa pri stole si pochutnávali staršie dámy na sushi (3,20€). Keď som videl ako si na tých pár kúskov na každý dali wasabi o veľkosti lieskového orecha a prekryli to nakladaným zázvorom, nevedel som či im mám poradiť, že to nie je dobrý nápad, alebo nájsť p. Jančuru, nech pribalí k sushi-boxu aj návod. Nepovedal som im nič, nestihol som. Takto možno niekto tak skvelé jedlo okúsi prvý a posledný raz v živote a povie si, nebudem ja skúšať nič nové, staré dobré rezne! Cesta prešla rýchlo aj vďaka spolusediacej oproti. Ďakujem takto neznámej za spoločnosť. Čašník v zácviku evidentne nezvládal situáciu, objednávka slečný oproti bola s ryžou, dostala zemiakovú kašu (na jeho obranu musím povedať, že to ale prišiel predtým povedať - no mne, nie jej a ja som samozrejme potvrdil, ze som s kašou uzrozumený). Ryža už vraj nebola. Dali sme si ešte dezert. Čašníka som musel zastavit asi 5x, kým sme objednávku zrealizovali. Môj slivkový koláč bol v poriadku,  cheesecake slečny oproti bol zmrznutý. Ale za tú sumu a vo vlaku sa jednoducho divy nekonali a možno časom vychytajú muchy, zacvičia personál a bude to už len lepšie a lepšie. Po vyše dvoch hodinách  stolovania som sa s jedálenským vozňom i slečnou z Košíc rozlúčil.

Záver

Wifi medzičasom začalo opäť fungovať, vlak mal približne 20-minútové meškanie (či ich vinou alebo výlukou neviem). Zvyšok cesty prebehol príjemne, stewardky sa ochotné pýtali, no bolo ich na môj vkús až príliš veľa (zrejme sa jedná o zaškolenie a len najlepší ostanú ale aj tak, možno by stačila jedna na 2 vozne). Lístok mi však nekontroloval nik. Celkový dojem aj napriek chaosu v jedálenskom je pozitívny. Po rokoch cestovania s ZSSK sa komfort posunul o výrazný krok dopredu. Držím regiojetu palce, aby vychytali muchy a ustálili sa v čiernych číslach. Ak mi to budú časy odchodov dovoľovať, budem určite preferovať ich služby. A nie len kvôli trpkým skúsenostiam s ZSSK. Otázne je, či ale stratu, ktorú každoročne ZSSK  produkuje nezaplatím neskôr nepriamo, na daniach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?