BML: Kde bolo, tam bolo...rozprávka o chudobnom Grécku

Autor: Matúš Levocký | 17.6.2012 o 21:38 | (upravené 17.6.2012 o 21:53) Karma článku: 7,48 | Prečítané:  1518x

Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina, ktorá sa až náramne podobá na kocúrkovo. No nebolo tomu stále tak. Aký má vplyv na smerovanie krajiny výmena politickej garnitúry?  Čitajte ďalej...

Len máloktorá európska krajina má so štátnym bankrotom také bohaté skúsenosti ako Grécko. Insolventnosť bola vyhlásená po prvý krát už pred 117 rokmi a problematické verejné financie sprevádzali Grécko v podstate po celú jeho novodobú históriu, až prišla záchrana vo forme Európskej únie a zdalo sa že idyla bude trvať večne. No zazvonil zvonec, a ekonomickej rozprávke o blahobyte, kde nikto poriadne nerobil, kde sa zdroje rozdávali a efektivita nestúpala bol koniec.

Ekonomika Grécka je vo veľmi zlom stave, alarmujúce makroekonomické ukazovatele a ratingové agentúry už pomaly nemajú kam rating krajiny znižovať. Grécka smrteľná špirála sa uzatvára. Z tejto situácie sa nemusí Grécko dostať ani za pokračujúcej podpory únie, či svetových finančných organizácií. Momentálne smerovanie krajiny majú v rukách samotní Gréci v parlamentných voľbách.

Pôvod dnešných problémov ekonomiky môžme nájsť už v deficitnom spravovaní štátu ktorý začal v 80.tych rokoch, málokedy je možné viniť niekoho tak adresne, ako je to v prípade Andreasa Papandreu, otca nedávneho premiéra Georgiosa A. Papandreou. Keď po voľbách v roku 1981 preberal krajinu, stav verejného dlhu bol na úrovni 22,9 % HDP, A. Papandreu bol pri moci v období 1981-89 a 1993-96, na poste premiéra až do svojej smrti. V roku 1996 zanechal verejné financie s  dlhom na úrovni 112,2 % HDP. Jeho osobný rekord bol v roku 1985, ktorý ukončil fiškálny rok s rozpočtovým deficitom 9%. Obdobie 80.tych rokov bolo aj vďaka zadlžovaniu obdobím blahobytu, no za akú cenu?

Zdroj: Alogoskoufis (1995) The Two Faces of Janus: Institutions, Policy Regimes and Macroeconomic Performance in Greece [JSTOR]

Graf znázorňuje výkonnosť gréckej ekonomiky v porovnaní s ostatnými krajinami OECD – zobrazený je rozdiel medzi infláciou Grécka a priemerom OECD, rovnako tiež rozdiel v raste HDP.

Rast Gréckej ekonomiky bol až do polovičky 70.tych rokov omnoho rýchlejší ako tomu bolo u ostatných vyspelých krajín. Po zmene garnitúry však aj napriek nárastu výdavkov spomaľuje a v 80.tych rokoch už Grécko na ostatné krajiny stráca. Inflácia sa pritom v 80.tych rokoch vymyká z pod kontroly. Nasledujúci graf zachytáva mieru inflácie a nezamestnanosti /v absolútnych číslach/. Nezamestnanosť vzrástla v 80.tych rokoch k 9% a už neklesla.

 

Zdroj: Alogoskoufis (1995) The Two Faces of Janus: Institutions, Policy Regimes and Macroeconomic Performance in Greece [JSTOR]

Obdobie do roku 1993 ovplyvnilo vo výraznej miere ďalšie smerovanie ekonomiky Grécka, vznikli obrovské schodky verejných financií, ktoré sa výtvárali aj v priebehu recesie.

Zdroj: Alogoskoufis (1995) The Two Faces of Janus: Institutions, Policy Regimes and Macroeconomic Performance in Greece [JSTOR]

Prvý rok, keď po voľbách prišiel A. Papandreou k moci (1981) narástlo saldo na 9% HDP, do roku 1989 sa zvýšilo na 18% +  4% vo forme transferov z Európskych spoločenstiev.  Tak vysoké schodky boli financované pôžičkami a štátny dlh tak narástol ako je už vyššie spomenuté o takmer 100%.

Aj napriek nepriaznivému stavu ekonomiky a ako sa neskôr ukázalo sfalšovaným údajom a kreatívnym využitím menových swapov v spolupráci s americkými bankami sa Grécku podarilo dostať do eurozóny.

Grécky ekonomický „zázrak“ dokázal prežiť vďaka viacerým faktorom. Rastúce dotácie zo strany únie (v ktorých čerpaní sú naozaj bezchybný, s akým účinkom?), zavedenie eura a s ním spojené nízke úrokové sadzby, ale aj manipulácie so štatistikami umožnili Grécku udržať sa "nad vodou".  Ako možno vidieť aj na nasledujúcom grafe, hlavným problémom boli vysoké výdavky kryté pôžičkami a neschopnosť vlád uskutočniť potrebné reformy.

 

Dostupné financovanie a „lacné peniaze“ umožnil hlavne vstup do eurozóny a istota pre investorov. Na trhu vládla istota a presvedčenie o bezpečnosti, čo odzrkadľuje riziková prirážka na grécke štátne dlhopisy. Rozdiely medzi ekonomikou Grécka a Nemecka bol z pohľadu rizikovosti nepatrný, čo ilustrujú úrokové rozdiely – spready. Výnosy gréckych dlhopisov sú momentálne na úrovni 12,946% a riziková prirážka na grécke bondy voči referenčným nemeckým dlhopisom vzrástla na už viac ako 9 percentuálnych bodov.

 

Rok

96

98

99

01

03

04

06

07

08

09

10

10Y nemecký dlhopis

%

6.22

4.57

4.49

4.8

4.07

4.04

3.76

4.22

3.98

3.22

2.77

10Y grécky dlhopis

%

14.4

8.48

6.3

5.3

4.27

4.26

4.07

4.5

4.8

5.17

9.28

spread

bps

821

391

181

50

20

22

31

28

82

195

651

spread

%

8.21

3.91

1.81

0.5

0.20

0.22

0.31

0.28

0.82

1.95

6.51

 

K tabuľke: Spready gréckych dlhopisov voči nemeckým bundom (10Y dlhopisy) boli na začiatku roka 1995 nad 1000 bps (bázických bodov; 100bps = 1 percentuálny bod) a postupne sa s očakávaným vstupom do eurozóny zmenšovali. Na začiatku 2001 dosahovali približne 50bps a v ďalších rokoch boli výnosy gréckych dlhopisov takmer totožné s nemeckými. Spread bol nižší ako 0.5 p. b. až do roku 2008, kedy sa pod vplyvom zväčšujúcej sa krízy začali prejavovať fiškálne problémy krajiny.

 

 

Ako možno vidieť k zlomu prišlo po prepuknutí krízy na prelome rokov 2007/2008, kedy výkonnosť ekonomiky poklesla pri pretrvávajúcej vysokej rozpočtovej zaťaženosti. Nízka produktivita práce a neochota prijať nevyhnutné reformy odštartovala smrteľnú špirálu.

 

Ročný rast (pokles) HDP  v percentách.

A ako to pôjde ďalej?

Kde bolo, tam bolo, bora raz Európska únia...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?