Čína svetovou veľmocou v rámci obchodnej výmeny, po USA a Nemecku jej patrí tretie miesto. Aj napriek nepriaznivej situácii na globálnom trhu zaznamenala Čína medziročný rast ekonomiky na úrovni 9,6% za prvý polrok (13.07. Národný štatistický úrad). Za prvý polrok 2011 vykázala Čína rozpočtový prebytok v hodnote 1,25 bil. jüanov (CNY). Na základe odhadov pre rok 2011 bude mať zahraničný obchod Číny aktívne saldo obchodnej bilancie, aj keď v porovnaní s rokom 2010 sa jedná o pokles. Prebytky v zahraničnom obchode vytvárajú finančné prostriedky. Centrálna banka Číny (CBČ) disponuje menovými rezervami v objeme troch biliónov amerických dolárov (USD). Problémy ekonomiky USA dlhodobo vplývajú na pokles hodnoty USD. Táto skutočnosť bola hlavným dôvodom, pre zmenu orientácie CBČ z aktív denominovaných v USD na euro aktíva.
Názory na dôvody, prečo Čína kupuje dlhopisy zadlžených krajín eurozóny sa rôznia. V októbri počas návštevy štyroch európskych krajín čínsky premiér Wen Ťia Pao potvrdil dôveru v eurozónu a prejavil zámer Čínskej ľudovej republiky pokračovať v nákupe štátnych dlhopisov /Grécka, Španielska, Portugalska a Talianska/. Čínska najväčšia banka (The bank of China) oznámila medziročný rast zisku na úrovni 28%. Čistý príjem narástol na 66,5 mld. CNY /$10,4 mld./. Celková účtovná hodnota dlhopisov krajín periférie vo vlastníctve banky bola 1,136 mld. CNY na konci júna 2011, oproti 1,03 mld. CNY z konca roka 2010.
Grécko patrí medzi krajiny s najnižším prílevom priamych zahraničných investícií spomedzi krajín Európy, dôvodom je neistota investorov, že im budú poskytnuté garancie. Medzi problémy investovania v Grécku patrí nízka efektivita a dostupnosť pracovnej sily a chýbajúca kvalitná infraštruktúra.. Práve v infraštruktúrnych projektoch vidí Čína potenciál v budúcich kontraktoch. Dôvera silného partnera, akým je Čína môže povzbudiť kredit krajiny na investičné zámery aj ďalších zahraničných investorov. Čínsky predstavitelia pripustili, že Grécko považujú za vstupnú bránu na trh Balkánu a následne zvyšku Európy. Príležitosťou je obrovský privatizačný potenciál, ktorým Grécko disponuje. Na základe dohody o poskytnutí finančnej pomoci s MMF sa Grécko zaviazalo do roku 2015 sprivatizovať majetok vo vlastníctve štátu v hodnote 50 mld. €.
Silnejúca pozícia Číny je viditeľná najmä v strategickom gréckom prístave Piraeus. Je to najväčší prístav v Stredozemnom mori, významný nielen pre strategickú polohu, ako vstupná brána do Európy, ale pre svoju vzdialenosť ku Bosporu, ktorý je bránou do Čierneho mora, strednej Ázie a Ruska.
V roku 2010 podpísala čínska prepravná spoločnosť Cosco nájom terminálu v prístave Piraeus za 3,3 miliardy € na 35 rokov. V zmluve sa zaviazali preinvestovať ďalších 564 miliónov € a podieľať sa na reštrukturalizácii a budovaní nového terminálu. Investičné aktivity Číny ako aj nákupy gréckych dlhopisov odborníci vysvetľujú ako dlhodobý zámer Číny dostať sa na európske trhy. Počas návštevy Grécka zverejnil čínsky premiér plán vstupu do stratových železníc OSE ako aj ďalších infraštruktúrnych projektov. Spolu bolo podpísaných 13 dohôd, zahrňujúc námornú dopravu, telekomunikáciu, export čí kultúrne výmeny. Súčasťou návštevy bolo vytvorenie 5 miliardového fondu. Fond je určený ako podporný prostriedok pre grécke lodné spoločnosti, na nákup nákladných lodí vyrobených v čínskych lodeniciach. Čína má v pláne v priebehu piatich rokov zdvojnásobiť obchod s Gréckom na 8 miliárd euro ročne. V súčasnosti je bilancia na úrovni exportov z Číny 3,04 miliardy a importov iba 93 miliónov euro. Čína má ambíciu postaviť logistické stredisko za 200 mil. € v meste Attica neďaleko prístavu, ktoré by riadilo distribúciu tovaru z Číny na Balkán a ďalších častí Európy. Nové letisko Kastelli na Kréte, opravovňa lodí blízko prístavu Piraeus či prekladisko v prístave Eleusis neďaleko Atén. Dlhodobým plánom Číny sa tak javí vybudovanie strategického dopravného uzlu medzi Áziou a východnou Európou a vytvorenie novej, modernej hodvábnej cesty.
Čína podporuje štáty eurozóny nákupmi dlhopisov a investuje tak svoje devízové rezervy. Vo vlastníctve je 12% vládnych dlhopisov Španielska. Čína sa tak stala významným partnerom pri financovaní zadĺženého Španielska. Počas návštevy čínskeho vicepremiéra došlo k podpisu zmlúv v hodnote 7,5 mld. USD. Kľúčová dohoda obsahovala predaj podielu energetickej spoločnosti Repsol čínskej firme Sinopec. Významným faktom bolo aj vyhlásenie počas tejto návštevy. Záruky podporia stabilitu a dôveru trhu v oživenie španielskej ekonomiky. Spoločný záujem je posilnenie ekonomickej a obchodnej spolupráce.
Záujem zo strany Číny investovať je však oveľa širší, skupina čínskych výrobcov sa snaží o výstavbu v Írsku. V meste Athlone má vzniknúť za 48 miliónov euro stredisko orientované na produkciu čínskych výrobkov so školami, bytmi, továrňami či železničným spojením. V pláne sa počíta s vyslaním 2000 čínskych robotníkov a zamestnaním 8000 Írov.
Významný faktor čínskej stratégie podpory eurozóny je skutočnosť, že Čína doposiaľ investovala 25 % svojich devízových rezerv do aktív denominovaných v € a dlhodobá kríza či rozpad eurozóny by znamenal výrazný prepad hodnoty týchto aktív. V politickej rovine si Čína buduje významnú pozíciu a podporu partnerov v Európe. Čína sa snaží o priznanie štatútu trhovej ekonomiky od EÚ, čo by znamenalo pre Čínu lepšiu pozíciu pri rokovaniach so Svetovou obchodnou organizáciou. Čína ponúkla pri návšteve čínskeho premiéra počas summitu EÚ-Čína v októbri 2010 v Bruseli zvýšenie ochrany autorských práv a uzatvorenie viacerých bilaterálnych obchodných dohôd.
